Jozef Rosinský

rosinsky* 5. december 1897, Bánovce nad Bebravou
12. november 1973, Nitra

Detstvo
Ako šesťročný si sám zhotovil husle. Keď matka videla nedokonalý výsledok jeho práce kúpila mu nové husle. Pravidelne spieval v kostole a hrával aj divadlo v Spolku tovarišov. Po ukončení 5. triedy ľudovej školy v roku 1912 odchádza študovať do Talianska.
Štúdium a pôsobenie v Taliansku
Počas štúdia na gymnáziu v Turíne bol predspevákom v zbore, pretože mal veľmi pekný hlas. Potom pokračoval v štúdiách na hudobnom učilišti v Ivrei, neskôr v Nizzy (hra na organe a na klavíri) a v Ríme na Filozofickej fakulte (kompozícia a hra na organe). V rokoch 1919-1920 pôsobil ako profesor hudby na Teologickej fakulte v Cagliari. Potom sa vrátil do Ríma, kde pokračoval v hudobných štúdiách. V Ríme zároveň viedol 70-členný orchester, založil spevokol a pracoval ako korepetítor zborového spevu, pôsobil ako druhý organista v bazilike Božského Srdca na Via Marsalia. Kontaktoval sa s poprednými talianskymi skladateľmi (Marco, Perosi, Respighi atď.) V roku 1924 ho v Ríme navštívila delegácia zo Slovenska s prosbou, aby sa vrátil na Slovensko, pretože po vzniku prvého Československa chýbali Slovensku hudobní umelci a pedagógovia.

Pôsobenie na Slovensku a v Nitre
Po príchode na Slovensko v roku 1925 sa stal profesorom hudby, dirigentom a kantorom v saleziánskom seminári v Šaštíne. V roku 1926 sa natrvalo usadil v Nitre. Pôsobil tu ako pedagóg na Učiteľskej akadémii (do r. 1945), súčasne vyučoval na Gymnáziu a na Vysokej škole teologickej. V Nitre bol neúnavným organizátorom hudobného života. Viedol orchester zložený zo žiakov stredných škôl, zhromažďoval nadšených spevákov v spevokoloch, ktoré sám dirigoval. Bol členom kuratória Mestskej hudobnej školy, na ktorej získali hudobné vzdelanie aj jeho dvaja synovia – Eduard a Teofil. V rokoch 1950-1973 naplno vykonával funkciu regenschoriho v katedrálnom chráme, s katedrálnym zborom naštudoval mnoho významných sakrálnych skladieb, premiérovo uvádzal svoju sakrálnu tvorbu a v rámci chrámových koncertov oboznamoval nitriansku verejnosť s hudobnou tvorbou svetových aj slovenských skladateľov. 12. novembra 1973 náhle zomrel, posledná rozlúčka sa konala vo štvrtok 15. novembra 1973 na Mestskom cintoríne.

Výber z jeho tvorby
Opery:
Mataj (1931, premiéra v SND 1933, Ján Levoslav Bella v liste Jozefovi Rosinskému napísal: „Prezrel som si operu Mataj a zistil som, že je to veľké dramatické dielo. Prajem si, aby bolo na čele slovenských opier.“),
Matúš Čák Trenčiansky (1934, premiéra v SND 1936),
Čalmak (1937 – 1938, premiéra v SND 1940);
Operety:
Kolíska, Vyhnanec.
Orchestrálna tvorba:
Intermezzo symfonico, symfonická poéma Nitra,
Slovenská suita, Tatranská suita, Nitrianska skica.
Kantáty:
Carmen jubilare, Oravská priehrada, Kantáta nad modrým morom.
Vokálne skladby:
Slovenská pieseň, Spev o slnci, Detská hudba, Matko požehnaná a mnohé iné.

Komorné skladby a klavírne skladby:
trio Pri zoborskej studienke, Zvonkový „Valzer languido“ pre saxofón a klavír, Trenčianske zvony, Akordeónová sonáta, Slovenská suita pre klavír.
Sakrálna tvorba:
Missa pastoralis, Prvá slovenská omša, Slovenská vianočná omša, Cantibus organis, Cantate Domino, Cantica varia cum organo, Anthologia Liturgica.
Organová tvorba:
Laudate Dominum, Preludietto, Introdukcia a fúga, Praktický organista I.-II.